Politické bábky v rukách tých, čo majú peniaze

V kategórii

Pred búrkou sa číta ako napínavý román na pozadí našich dejín. Výborná analýza vtedajšej situácie, mocenské hry, intrigy a najmä mediálna manipulácia…

 

Ako vyzerali roky pred 1.svetovou vojnou, v ktorej zahynuli milióny ľudí a bol to dovtedy najväčší ozbrojený konflikt v dejinách? Sťahovali sa nad Európou mračná a nasvedčovalo to o blížiacom sa krvavom konflikte?

Alebo vyzerala svetová politická scéna začiatkom 20.storočia pokojne a nič neohlasovalo blížiaci sa búrkový mrak?

Presne o tom je jedinečná esej rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga Pred búrkou. „Táto kniha bola akoby sto rokov stratená, neobjavovala sa, až v roku 2018 ju vydalo malé vydavateľstvo v susednom Rakúsku a teraz veľký vydavateľský dom Ikar na Slovensku,“ vysvetľuje prekladateľ Jozef Banáš a dodáva: „Tí, ktorí mali Zweiga ako ideál humanizmu a pacifizmu, budú trošku sklamaní a prekvapení.“

Rok po vypuknutí prvej svetovej vojny napísal Stefan Zweig znepokojujúcu esej o počiatku tejto katastrofy. O eseji sa vie málo, isté je, že bola úvodom ku knihe Dejiny veľkej vojny s dôrazom na zohľadnenie úlohy Rakúsko-Uhorska.
Stefan Zweig vtedy patril k Literárnej skupine, ktorá počas prvej svetovej vojny pracovala vo vojenskom ústave. Pričinil sa o to Zweigov chatrný zdravotný stav, ale zaiste aj samotná predstava, že by sa ako presvedčený pacifista a humanista chopil zbrane. Ešte donedávna vyzýval ľudí, aby „učili mládež nenávidieť nenávisť“, teraz sa púšťal do militaristického textu.

Mediálna manipulácia v predvojnovom období naberala nové, rafinované spôsoby a postupne sa menila na psychologickú vojnu. Francúzski novinári opisovali tie isté javy na európskej scéne diametrálne inak ako nemeckí či rakúski novinári. Klesajúca dôvera v médiá vyvolávala nové klebety a klebetné časopisy prekvitali. Zvyšovala sa nedôvera medzi národmi, čo vyvolávalo vlnu nacionalizmu…

Stefan Zweig v eseji Pred búrkou, ktorá sa na verejnosť dostáva po viac ako storočí, sprevádza obdobím rakúsko-uhorskej monarchie. Ponúka pohľad do viacerých európskych dynastií a osvetľuje, ako sa vojna stávala každým dňom nevyhnutnou. Je to brilantná kniha neoceniteľnej hodnoty a predovšetkým varovný prst pre dnešnú Európu, v mnohom až zarážajúco podobnú tej predvojnovej.

Zweigove varovné podoby rokov 1913 a 2019

„Keď som si cez Veľkú noc 2019 prečítal Zweigovu esej Pred búrkou, bolo mi jasné, že je VAROVANÍM,“ vysvetľuje prekladateľ a spisovateľ Jozef Banáš. „So znepokojením som si uvedomil paralely medzi časmi pred prvou svetovou vojnou, ktoré Zweig opisuje, a dnešnými časmi. Neprestajné lavírovanie medzi zvyšovaním napätia a následným uvoľnením, či už to bolo v prípadoch Srbska, Bulharska, Albánska, Macedónska, Sandžaku, Fašody, Bosny a Hercegoviny, Dardanel, Maroka, Líbye a iných krajín a regiónov, mi neuveriteľne jasnozrivo pripomína dnešnú situáciu.
Svet sa rozochvieva pri správach o možnom či skutočnom eskalovaní konfliktov v Líbyi, Sýrii, Izraeli, Jemene, Severnej Kórei, Ukrajine, Iráne, Venezuele, aby sa vzápätí nachvíľu upokojil, kým sa zasa nezačne chvieť pri vzniku nového ohniska potenciálneho vojnového požiaru.“

Ako Jozef Banáš dodáva, aj pred vypuknutím I. svetovej vojny sa napokon napätie za výdatného prispenia novinárov riadených politikmi a záujmovými skupinami prelialo do reálnej vojny. Vtedy aj dnes sa verejnosť spoliehala na rozumnosť mocných, zabúdajúc, že aj tí najmocnejší sú nesvojprávne bábky v rukách tých, čo majú peniaze.

Stefan Zweig napísal výsostne politickú esej a pokiaľ odhliadneme od subjektivity rakúsko-uhorského propagandistu Zweiga, odhalíme v nej brilantnú analytickú a štylistickú schopnosť literáta Zweiga. Odhaľuje démonov našich pradedov, v takmer filmových obrazoch otriasa dušou vtedajších, ale aj dnešných čias.

Prečítajte si úryvok z knihy Pred búrkou:

Srbsko zapálilo šnúru vedúcu k sudu s pušným prachom.
Udrela teda Hodina. Zatiaľ čo Taliansko ako vždy v situácii, keď bolo treba prijať vážne rozhodnutie, zaujalo vyčkávaciu pozíciu, tri najsilnejšie štáty Európy zvážali žoldnierov a pomocníkov z celého sveta: poskokov a predajných žoldnierov z Belgicka, Japonska, Čiernej Hory a iných krajín proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Vytvorili obrovskú masu vojakov, ktorá by mohla byť hrozivá, ak by v časoch vojny nehrala úlohu aj morálka, dôvera vo vlastné sily a kultúrna prevaha jednotlivcov aj národov, ale predovšetkým ich vodcov. Zločinná arogancia jedného z najmenších európskych štátov napokon vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách, krvavé jatky, ktoré začali v Belehrade a v Sarajeve boli strašné, ich dôsledky však boli ešte strašnejšie. Srdce Európy – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko boli donútené obhájiť svoju bezpečnosť a existenciu so zbraňou v ruke proti takmer všetkým národom sveta. Táto najťažšia skúška však odhalila našu najúžasnejšiu silu, obrovské vzopätie, ktoré zrodilo nevídané hrdinstvo ľudí, ktorí vykonali činy, o ktorých Európa dovtedy nechyrovala. Hrdinstvo, ktoré pretrvá navždy ako ten najcennejší odkaz pre potomkov, ako azda najvznešenejší skutok, ktorý jeden národ dokázal v celej histórii ľudstva.

Milan Buno, knižný publicista