Recenzia: Nezabíjajte vtáčika a Postav hliadku
Kto zabil vtáčika?
Maycomb, Alabama, Spojené štáty americké. Je ráno. Slnko sa tlačí cez stromy a na bielych domčekoch sa mihajú tiene lístia. Čitateľ stojí na špičkách pod oknom, nazerá dnu, prsty zakvačené do parapetu. Čierne ruky naň položia horúci koláč. Calpurnia pripravuje raňajky. Kým Atticus odíde do práce, prečíta si noviny a vypije kávu. Sú prázdniny, nejde sa do školy, takže decká majú v pláne dôležitejšie veci. Scout a jej brat Jem nepozorovane vybehnú von. Tak ako každý letný deň, aj dnes sa zjaví malý Dill. Treba vymyslieť čo s časom, ten sa na prašných cestách južanského mestečka vlečie pomalšie. Môžu si skúšať odvahu pri dome pána Radleyho, pozrú sa, či nenájdu odkaz v bútľavom strome pri jeho dome, alebo si zahrajú podivné divadlo. Lenže Calpurnia sa už po nich iste zháňa a má nachystaných pár nelichotivých slov pre nezjedené raňajky. Áno, ocitáme sa vo svete, kde netreba čítať Huckleberryho Finna, treba ho žiť.
Popri zdanlivej idylke lenivých detských dní sa rozohráva vážnejšia línia. Atticus je právnik a obhajuje černocha obvineného zo znásilnenia. Popritom sám vychováva deti, ich matka už nežije. Pomáha mu stará černoška zo susedstva, ktorá u Finchovcov robí domácu. Zvedavosť malej Scout v kombinácii s prístupom jej otca robia z knihy trochu edukačné dielo, ktoré sa obracia na mládež. Twainovská atmosféra túto teóriu takisto podporuje. Našťastie, v kom z nás nie je kúsok toho nespratného decka a kto z nás sa tam aspoň na chvíľu nechce vrátiť?
Mimochodom, malý Dill je Truman Capote a Scout je Harper Leeová. V detstve spolu strávili nejeden deň. Postavy sú nimi výrazne inšpirované. Capote dokonca musel prepísať jednu poviedku, pretože opísal Radleyho dom podobne ako Harper.
Harper je dobrá rozprávačka. Jej príbeh je tichou slnečnou oblohou, na ktorú sa pomaly zlietajú ťažké mraky. Svojím spisovateľským hlasom nás upokojuje príjemne vykreslenou atmosférou, až nám napadne, že tu, na tomto krásnom tichom juhu sa nemôže stať nič zlé…
Keď dočítame Nezabíjajte vtáčika, budeme sa utešovať tým, že kým sú na svete rovní a správni ľudia ako Atticus, existuje nádej. Ľudia, ktorí budú bojovať v nerovnom zápase znova a znova, len aby hájili pravdu. Nech to stojí, čo chce. Potiaľ to znie tak, akoby tu každú chvíľu mal na pozadí konfliktu precválať Vinnetou s Old Shatterhandom a v patetickom geste spečatiť bratstvo dosiaľ znepriatelených rás.
Lenže!
… O 55 rokov
Lenže v roku 2015 vychádza druhá kniha autorky, volá sa Postav hliadku. A celé sa to tak nejako „poserie“. Nebo sa zatiahlo.
Príbeh sa odohráva zhruba dvadsať rokov „po vtáčikovi“. Scout sa vracia domov. Calpurnia je preč. S Atticusom si viac nemá čo povedať. Čo sa stalo s naším nebojácnym právnikom? Je zlomený, alebo nikdy nebol tým, kým sme si mysleli? Poháda sa so Scout. Skôr ona s ním. Atticus hovorí svoje zmenené, otupené názory bez vášne. Hovorí ich ako smutné pravdy, s ktorými sa aj tak nič nedá robiť. Zrazu máme dojem, že v Maycombe hrdzavejú klince, z domov trčia polámané kusy dreva a okná dávno nedoliehajú. To isté sa deje aj s morálnym profilom veľkého hrdinu predošlej knihy. Atticus je skrátka iný. Segregácia v okolí je možno výraznejšia ako pred desaťročiami. Všetko by sa to dalo zniesť. Áno, autorka neskôr zmenila názor a napísala túto temnú knihu, možno chcela na niečo upozorniť alebo stratila vieru. Ibaže, tak to nie je. Postav hliadku napísala pred vydaním Nezabíjajte vtáčika. Postav hliadku dokonca ponúkla vydavateľstvu prvú, a to ju odmietlo. Následne napísala optimistickejšiu, krajšiu verziu sálajúcu detstvom – Nezabíjajte vtáčika.
Čo to malo byť?
Pokojne môže ísť o jeden z najväčších a najnejasnejších prípadov literatúry za posledných sto rokov.
Nepredstavuje Postav hliadku skutočnejší pohľad autorky? Nenapísala Nezabíjajte vtáčika len z túžby po uznaní (ktorou sa netajila)? Tú mohla získať iba tak, že vydá knihu. Aby sa tak stalo, musela sa podriadiť pokynom vydavateľstva, teda pôvodné temné dielo – akúsi skeptickú konverzačnú spoločenskú drámu – prepísať na alegóriu južanského dospievania s príkladným otcom, svedomitým právnikom a výrazne kladným hrdinom v hlavnej úlohe?
Vďaka prekladom do slovenčiny si môžeme vytvoriť vlastný názor. Máme šancu sa na túto veľkú literárnu záhadu pozrieť sami.
Obe knihy boli pre mňa výborným zážitkom (môjmu čitateľskému vkusu sa viac páčila skeptickejšia kniha Postav hliadku). Každá i sama osebe. Každá úplne inak. Ale spolu, v chemickom procese podivných knižných dvojičiek, vzniká nezvyčajná reakcia, proces, ktorý si každý čitateľ musí vyriešiť sám…
Autor: Lukáš Cabala
Majiteľ antikvariátu Čierne na bielom