Fiodor Michajlovič Dostojevskij (11. novembra 1821 Moskva – 9. februára 1881 Petrohrad) – génius ruskej a svetovej literatúry s mimoriadne citlivým vnímaním biedy, utrpenia, priepastných sociálnych rozdielov v cárskom Rusku, s hlbokým ponorom do duše rozorvaného človeka, chápaním všetkých možných ľudských vášní, zdvihov i hlbokých pádov.
O jeho dramatickom životnom príbehu a rozsiahlom literárnom diele vznikli hory štúdií, interpretácií, kníh, čo nemá v dejinách literatúry obdobu. Dostojevského detstvo ovplyvnil despotický otec, ktorého vlastní nevoľníci kruto zavraždili. Keď mal Fiodor dvadsaťosem rokov, odsúdili ho na smrť (za činnosť v Petraševského krúžku), tesne pred popravou zmenili rozsudok na štvorročné galeje. Známa je jeho hráčska vášeň, komplikované vzťahy so ženami, epilepsia. Hoci bol neobyčajne plodný i populárny autor (na jeho pohrebe sa údajne zúčastnilo okolo šesťdesiattisíc ľudí), takmer ustavične sa topil v dlhoch a pred veriteľmi utekal do zahraničia. To všetko sú námety na niekoľko ľudských životov a románov.
Dostojevského diela vychádzajú znova a znova a stále oslovujú čitateľov na celom svete. Medzi najznámejšie patria Biele noci, Zápisky z mŕtveho domu, Hráč, Ponížení a potupení, Diablom posadnutí, Výrastok, Bratia Karamazovovci a ďalšie. Svetovú slávu mu priniesli najmä romány Zločin a trest a Idiot.