Odkiaľ si? Neviem…

Odkiaľ je človek, ktorý sa narodil v neexistujúcej krajine? Kam vlastne patrí? Čo povie úradníkom, keď sa ho spýtajú odkiaľ je? Narodený? Áno.

Toto nie je fikcia ani fantasy, ale krutá realita všetkých, čo sa narodili v bývalej Juhoslávii a počas vojny sa rozpŕchli na všetky svetové strany. Doslova.

V roku 2021 vyšla v slovenskom preklade Miliny Svítkovej v rámci edície Odeon vydavateľstva Ikar kniha Sašu Stanišića (1978) Odkiaľ si. Saša Stanišić je dnes nemecký spisovateľ, píše teda po nemecky o vlastnej tekutej identite, na ktorej formovaní sa podieľala vojna. Ide napohľad o zmes komicko-tragických príbehov, ktoré by čitateľovi nepoznajúcemu kontext mohli pripadať ako oddychovka.

Veď povedzme si pravdu, čo vie „bežný“ Slovák o bývalej „Juhoške“? Že tam bolo pekné more, pljeskavica a potom vojna, pre ktorú sa tam chvíľu chodiť nedalo. Pre nás, ktorí sa so Stanišićom delíme o podobný osud, je to veľmi náročné a smutné čítanie. Ako by som čítal vlastný životopis a hoci je to „kniha na jeden hlt“, čítal som ju dlho. Je to smutno-smiešna anatómia zla, ktoré dodnes nedokážem pochopiť. Je to anatómia odmietania a strachu z inakosti. Nie, nie je to len príbeh o „Juhoške“, je to príbeh stoviek tisícov ľudí bez domova, ktorí sa zúfalo usilujú byť prijatí. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Odpoveď – nie. Nechceme vás, bojíme sa vás, ste čudní, choďte domov a neotravujte. Ale kam sa máme vrátiť? Je to žalospev všetkých migrantov.

Je to zmes fantázie a reality utvárajúcej novú realitu, ktorej sme sa rozhodli veriť, aby sme sa nezbláznili. A nad všetkým striehne poskok, vretenica, ktorá čaká na strome, aby nám skočila na krk. Slovenskému čitateľovi sa môže zdať nepochopiteľné, prečo autor stále píše o tom hadovi. Je to však jeden z mémov, ktorým nás v Juhoslávii strašili rodičia. Daj si na krk noviny, keď beháš po tráve, lebo na teba zaútočí poskok. Je to nezmysel, iste, ale dodnes si spomínam, ako som po lese chodil ako idiot s novinami na krku, aby ma neuhryzol had. U Stanišića nadobúda poskok priam magické vlastnosti a stáva sa z neho stelesnenie identity, ktorá, hoci sme ju dokázali vytesniť, stále striehne niekde na strome a čaká, kedy na nás zaútočí.

Stanišić na otázku: „Odkiaľ si?“ odpovedá slovami: Najprv si treba ujasniť, na čo sa odkiaľ vzťahuje. Na geografickú polohu kopca, na ktorom sa nachádzala pôrodnica? Na hranice štátu v čase posledných kontrakcií? Na provenienciu rodičov? Gény predkov, dialekt? Je jedno, z ktorej strany sa na to pozeráme, pôvod bude vždy len konštruktom. Špecifický druh kostýmu, ktorý by sme mali nosiť natrvalo po tom, ako ho na nás navlečú. Vo svojej podstate ide o prekliatie… a neskôr dodáva: stres z vlastnej identity si zemepisnú šírku nevyberá. Čitateľom vysvetľuje, že: Ak pochádzate z Balkánu, znamená to, že ste odtiaľ utiekli a neovládate tunajší jazyk.

Ak je teda identita taký nezmyslený konštrukt, prečo sú ľudia v jej mene schopní rozpútať vojnu a zabíjať susedov? Odpoveď by zrejme mali hľadať psychológovia či azda psychiatri, a neskôr možno aj politológovia. Je však jednoznačné, že táto kniha naznačuje odpoveď a núti nás rozmýšľať.

Kniha Odkiaľ si patrí medzi to najlepšie, čo som za posledné roky čítal. A nielen preto, že sa ma bytostne týka. Ide o tú ľahkosť a nadhľad, s ktorou Stanišić píše o ťažkých veciach. Azda trochu nadnesene by sme mohli povedať, že v jeho knihe nájdeme gram smiechu a tonu sĺz. Kniha bola preložená z nemčiny (výborný preklad Miliny Svítkovej), ktorú Stanišić prijal za svoju a stal sa z neho svetovo uznávaný spisovateľ, ktorý prednášal aj na MIT. Pre mňa však zostáva otázkou, či by si ju človek mohol v slovenskom preklade prečítať, keby pôvodne vyšla v srbčine… Pochybujem a aj preto ma trošku trápi, že prichádzame o množstvo skvelej literatúry z dielne ex-juhoslovanských autorov, ktorí nám určite majú čo povedať. Minimálne preto, že ukazujú, čo by sa nám stalo, keby sme sa po roku 1989 nevybrali, síce trošku kostrbatou, ale predsa len demokratickou cestou. Hoci sa to slovenskému čitateľovi nemusí najmä v dnešnej dobe zdať, ale my zažívame progres, zatiaľ čo krajiny západného Balkánu (najmä Srbsko a Bosna) zažívajú trvalý spoločenský regres poháňaný hlavne nacionalistickou rétorikou. Inými slovami, ak chcete vedieť, ako dobre sa máte, choďte to zistiť do Bosny či Srbska.

Autor: Martin Djovčoš

Vysokoškolský učiteľ, tlmočník a prekladateľ