Človek ako korisť v Podzemnej železnici Colsona Whiteheada
Román Colsona Whiteheada hovorí o tom, čo to znamená byť človekom v situácii, keď podrobenie jednej ľudskej bytosti inou je realitou, keď sa človek stáva korisťou, keď sa ľudská bytosť mení na vec, hračku, komoditu. V tomto je Whiteheadov román, ocenený prestížnou Pulitzerovou aj Národnou knižnou cenou, dôležitý pre slovenského čitateľa. Svet, ktorý žijeme, je komplexný, komplikovaný, plný protirečení a čím viac o ňom vieme, čím viac sme schopní reflektovať vlastné limity, tým skôr s porozumením nahliadame na príbehy, ktoré nie sú naše vlastné.
Hranice bizarnosti súčasného sveta sa posunuli za kedysi nepredstaviteľné limity. A hoci nás v tomto kontexte už takmer nič neprekvapuje, stále existujú historické situácie, ktoré si v našom kultúrnom a myšlienkovom svete predstavujeme skôr v žánri dystopickej literatúry.
„Tento príbeh sa nedá zdieľať“ v závere knihy Milovaná píše Toni Morrisonová, ale zároveň tento príbeh založený na reálnych historických udalostiach re/konštruuje. Román Colsona Whiteheada Podzemná železnica (angl. 2016, slov. 2018, Ikar, edícia Odeon) je výsledkom relatívne nedávneho umeleckého úsilia nájsť formu, ktorou možno sprítomniť nevypovedateľné.
Človek a miesto, fiktívny príbeh a história v románe integrálne súzvučia. V historickom kontexte USA podzemná železnica (underground railroad) fungovala ako sieť záchytných bodov v krajine, kde otroci z južanských fariem našli krátkodobé útočisko, nocľah a jedlo a pokračovali ďalej na sever, kde sa mohli stať slobodnými občanmi. Whitehead posúva hranice tejto historickej reality a železnicu materializuje. V jednej z prvých kapitol Cora, mladá otrokyňa, nastupuje do primitívneho vozidla, rútiaceho sa temnotou vykopaného tunela, aby na jeho druhej strane vystúpila ako slobodná žena.
Pravdaže takýto príbeh by bol zjednodušením dramatickej skúsenosti a opísaná scéna je len jednou z peripetií románu. „Vždy, keď sa dej románu presunie do iného štátu, sa kniha začína akoby od znova,“ hovorí Whitehead v rozhovore pre časopis Time. Takýto postup: začínať akoby od znova je pre Whiteheada charakteristický aj v iných súvislostiach. Whitehead je žánrovo pestrý, myšlienkovo rozmanitý — spisovateľsky nezaškatulkovateľný. Oslovuje ho zápletka, téma a tým podriaďuje svoje umenie písať a imaginatívne tvoriť.
Whitehead komplikuje lineárny príbeh otrokyne Cory alternatívnymi historickými situáciami. Čitateľa môže prekvapiť, že pri takejto vážnej téme s ľahkosťou mieša realitu s fikciou, dôsledkom tejto stratégie je, že núti čitateľov vykročiť z fiktívneho sveta a potvrdiť si (alebo vyvrátiť) faktografiu románu. A čo je dôležitejšie, synchronicita okolností, ktorá v románe narúša historickú situáciu, zjavuje monštruóznosť reálnych historických súvislostí: či už je to otrokárska minulosť, eugenické hnutie, alebo výskumný experiment so syfilisom na univerzite v Tuskegee v Alabame.
Vrstvením historických udalostí sa Whiteheadov rozprávač štiepi, rovnako ako svet, ktorý zobrazuje — naratívny hlas, ktorý ukazuje Corin príbeh sa miestami mení, aby prebral výrazovú štylistiku „vševedúceho rozprávača”, maskovaného ako rasistu, eugenistu, progresívca či hlas historika — hovorí však aj príbehy tých, ktorí ich nestihli vysloviť. Vďaka prekladu Vladislava Gálisa sú tieto štylisticky odlišné vrstvy zachované, text sa otvára a umožňuje aj slovenským čitateľom identifikovať miesta, kde sa dávny príbeh ľudí zotročených v najslobodnejšej krajine za oceánom prelína s ich vlastnou skúsenosťou. Ukazuje hranice ľudskej skúsenosti, hranice toho, kam siaha kapacita ľudského zla a nepredstaviteľnej krutosti, ale aj kapacita schopnosti prežiť v najkrutejších podmienkach. Román Colsona Whiteheada hovorí o tom, čo to znamená byť človekom v situácii, keď podrobenie jednej ľudskej bytosti inou je realitou, keď sa človek stáva korisťou, keď sa ľudská bytosť mení na vec, hračku, komoditu.
V tomto je Whiteheadov román, ocenený prestížnou Pulitzerovou aj Národnou knižnou cenou, dôležitý pre slovenského čitateľa. Svet, ktorý žijeme, je komplexný, komplikovaný, plný protirečení a čím viac o ňom vieme, čím viac sme schopní reflektovať vlastné limity, tým skôr s porozumením nahliadame na príbehy, ktoré nie sú naše vlastné. Čitateľ sa však, ako hovorí Whitehead v rozhovore s Trevorom Noahom, môže rozhodnúť: „Ak tento román nechcete čítať … môžete si kúpiť román o roztomilom šteniatku, ktoré sa stratilo a musí nájsť cestu domov…”. Alebo si môžete kúpiť román o otrokyni Core a jej ceste za slobodou.
Alena Smiešková, amerikanistka